Ach áno, toto je vskutku kráľovské zakončenie roka, ktorý naozaj prial death metalu. Veď si len spomeňte, koľko skvostných albumov vyšlo. Od najväčších hviezd ako OBITUARY, CANNIBAL CORPSE či SUFFOCATION. Všetko nahrávky, ktoré rozhodne neboli iba zámienkami pre koncertné turné, ale plnohodnotnými a inšpiratívnymi dielami.

A v pomyselnom ďalšom slede hneď DYING FETUS, ORIGIN, DECREPIT BIRTH, IMMOLATION, INCANTATION, BROKEN HOPE, MEMORIAM...
Prípadne od mladších dravcov typu BLOOD INCANTATION či NECROT. Ó, áno, NECROT a ich Blood Offerings, to si určite zaslúži samostatnú recenziu. No a samozrejme, znalci, lovci a zberači určite doplnia do diskusie desiatky ďalších silných mien a mocných albumov.

V tejto chvíli sa ale poďme venovať prírodnému úkazu menom Kingdoms Disdained. Čakalo sa, že to bude dobré, však? Bolo ale zrejmé, že to celé dopadne až takto dobre? To určite nie. Veď si len spomeňte na všetky tie vzostupy a pády, ktoré sme spolu s Morbídnym anjelom zažili za ostatnú dekádu.

Brutal Assault v roku 2006, kde David Vincent s prehľadom ovládol celý festival. Magické momenty. Bratislava na konci roka 2012, kde sa na turné k pseudoexperimentálnemu prepadáku Illud Divinum Insanus ocitli MORBID ANGEL zoči voči päťdesiatke fanúšikov. Desivý moment; neprajem vám to zažiť ani z pohľadu diváka, nieto ešte rešpektovaného hudobníka.

No a tie posledné historky, z ktorých vznikli vtipné mémy s prázdnym pódiom, na ktorom boli všetci, čo ešte zostali v MORBID ANGEL, to už snáď ani nepotrebuje komentár. O to väčšia je radosť, ktorú dlhoročný fanúšik zažije pri počúvaní novinky.

Ako poňať opis tohto hudobného dobrodružstva? Dá sa to poeticky, ako urobil obľúbený československý spisovateľ Ďuro Červenák, ktorý o Kingdoms Disdained napísal, že znie ako hraná na strunách z detských čriev, bubnovaná koštiaľmi samotného Belzebuba.

Môžete na to ísť encyklopedicky s tým, že album K nadväzuje v diskografii MORBID ANGEL presne tam, kde končili dosky F, G a H a miestami započujete aj ozveny dávnych hitových čias z nahrávok B a C a možno aj A, nezameniteľné to ťahy jednej z najdôležitejších kapiel žánru.

Jednoducho a jasne, je to tam, fanúšik starej školy si príde na svoje, to známe šteklenie na správnych miestach, tak dobre známe z čias, keď sme točili do zodratia staré kazety so zle nahratými klenotmi Kovu Smrti.

Čo zaujme predovšetkým, je pekelná sústredenosť a precíznosť. Erik Rutan si vo svojom štúdiu Mana na Floride dal ako spoluproducent skutočne záležať. Novinka od MORBID ANGEL znie mohutne, šťavnato, dostatočne moderne a zároveň stále ako MORBID ANGEL - okamžite rozpoznateľná veličina, ktorá však neustrnula v deväťdesiatych rokoch.

Veľká škola presne dávkovanej agresivity a zloby. Technicky vybrúsenej a zároveň nespútanej, pekelne divokej. Steve Tucker a jeho diabolské hrdlo - to elegantné prežúvanie skla a kameňov, to decentné šušľanie, ktoré znie ako vypúšťanie síry medzi zubami.

A k tomu tradične neuchopiteľný Trey Azagthoth a ďalšia gitarová lekcia na tému Jimi Hendrix sa vrátil z hrobu ako nasrdený, z reťaze odtrhnutý zombík, ktorý miluje death metal. Nahrávka je samozrejme inšpiratívna aj po bubeníckej stránke. To by neboli MORBID ANGEL, aby nebola. Scotty Fuller je úžasný, na novinke sa naozaj dostatočne vybláznil - je rytmicky pestrá, komplexná, prechody z masívneho stredného tempa do zbesilých dvojkopákových atakov tu doslova vyrážajú dych - veď si vypočujte napríklad reprezentatívnu The Righteous Voice.

Aranžmánmi sa celému konceptu vymyká iba priamočiara Declaring New Law (Secret Hell), dáva svojím jednoduchým rytmom spomenúť na chladné industriálne kúsky zo štúdiového predchodcu I; našťastie iba okrajovo. Na koncertoch sa bude určite dariť hitovke For No Master, fanúšikov ťahavých morbiďáckych vecí poteší skvelá Garden Of Disdain. Ťažko však vyberať, žiadna z kompozícií neklesne pod veľmi vysoko položenú kvalitatívnu latku, nič tu nie je navyše, nudné či prebytočné.

Tucker je opäť plnohodnotným členom MORBID ANGEL po všetkých stránkach. Spolu s Fullerom zložil hudbu k trom skladbám a napísal všetky texty na albume. Filozofické kusy o pádoch dávnych civilizácií, deštrukcii starého a zrode nového sveta, o smrti a obrodení. Keď už sme pri listovaní v booklete novinky, neviem, či som niekedy videl ďakovačku na tri strany, v ktorej je spomínané úplne všetko od rodiny cez počítačové hry až po obľúbené gitary. Trey to dokázal, je to tam.

Ak bolo cieľom vrátiť lesk menu MORBID ANGEL, podarilo sa. Ak chceli Azagthoth a Tucker navnadiť fanúšikov na ďalšie koncertné a festivalové dobrodružstvá, aj toto si môžu odfajknúť ako splnený cieľ. Snáď sa im čoskoro podarí vyriešiť tie záhadné problémy s pasom a vstupnými vízami do Európy.

No a keď chceli, aby fanúšik extrémnej muziky točil ich novinku stále dokola a stále na nej objavoval nové vzrušujúce momenty, aj to sa veru podarilo mierou vrchovatou. Kingdoms Disdained je nielen deathmetalovým vrcholom tohtoročnej bohatej úrody v našej obľúbenej hudobnej záhrade.